Ako si spomínaš na tvoje začiatky v Markíze?

V Markíze som začínala ako šéfredaktorka magazínu Reflex. Môj nástup bol, mierne povedané, poriadne dynamický, keďže som rovnými nohami vhupla do eskalujúceho konkurenčného boja. Po odchode predošlej šéfky sa do dvoch týždňov rozpadla celá redakcia, takže som v newsroome ostala takmer sama. Navyše sa v rovnakom období s Reflexom zlúčila relácia Lampáreň, bolo nutné vyriešiť nový obsahový rozmer programu, ktorý sa dovtedy občianskej publicistike v takomto meradle nevenoval. Veľmi rýchlo sa však ukázala súdržnosť markizáckych redaktorov, keď po výpadku značnej časti tímu sa na výrobe Reflexu skutočne podieľali všetky voľné ruky aj nohy celého Centra spravodajstva. Len vďaka nim sa reláciu podarilo udržať a mne bola dopriata drobná časová rezerva na nábor nových redaktorov a zastabilizovanie magazínu.

Vieme o tebe, že sa venuješ aj písaniu detských knižiek. Vieš nám priblížiť túto tvoju mimopracovnú vášeň?

Tvorba pre deti ma sprevádza dlhé roky, hoci som programovo za ňou nešla, prihodila sa mi náhodne, prirodzene. Kedysi som okrem iných žánrov dramaturgovala a písala scenáre aj pre detské programy verejnoprávnej televízie, čo ma povzbudilo, aby som napísala detskú knihu. Knižný debut mi vyšiel pred desiatimi rokmi, hneď bol preložený do češtiny, mal výborný ohlas, niekoľkokrát sa vypredal, čo ma ohromne povzbudilo. Odvtedy neprešiel rok, aby mi nevyšla jedna alebo viac kníh. Je to moja voľnočasová aktivita, nesmierne ma baví, napĺňa a hlavne ide o úplne odlišný typ tvorby, než je tá televízna. Tu som neustále obklopená ľuďmi, každý deň stretnutia, porady, vysielania... pri písaní som, naopak, celé hodiny sama, v tichu. Nádherná rovnováha.

Pracuješ aj so stážistami, teda študentami, ktorí u nás počas leta naberajú skúsenosti. Ako hodnotíš ich pomoc a nasadenie, sú pre vás prínosom?

Nesmierne rada pracujem so študentami, veľmi im fandím a vážim si, že tým najšikovnejším môžeme dať šancu sa uplatniť aj v našej televízii. Študentské stáže sú obohacujúce pre všetkých, nielen pre študentov, ktorí sa u nás dostanú priamo do centra televízneho diania. Učíme sa od nich aj my, nedovolia nám zadriemať, stagnovať, prinášajú do newsroomu často veľmi originálny pohľad na naše programy a hlavne nás neustále držia v spojení so súčasným svetom. Nepatrím medzi ľudí, ktorí by vynášali všeobecné súdy nad prichádzajúcou generáciou. Od nás dostanú vedomosti, priamu skúsenosť s mediálnou tvorbou a ako s tým naložia, to je už v ich rukách. Väčšina z nich tomu počas stáže porozumie, prispôsobia tomu svoje nastavenie a zaberú. Moja skúsenosť s mladými ľuďmi je vďaka tomu výborná.