Byť moderátorom rannej relácie znamená skoré vstávanie. Ako si si zvykol na takýto režim, respektíve ako to zvládaš?

Je to jedna z najčastejších otázok, aké dostávam a vždy odpoviem rovnako, že na vstávanie o tretej hodine ráno sa jednoducho zvyknúť nedá, ale treba to zvládnuť. Akonáhle sa však ocitnem už na pľaci, v našom teleránovskom štúdiu, zabudnem na všetko ranné šomranie a preladím sa na pozitívnu vlnu. Atmosféra v štúdiu, kolegovia a energia, ktorá tam panuje, ma vždy nakopnú. Navyše, keď vidím reakcie divákov a viem, že ich naštartujeme do nového dňa, uvedomím si, že tá skorá ranná únava za to stojí.

Ako vyzerá príprava moderátora na vysielanie?

Každé vysielanie je sprevádzané dôkladnou prípravou, ktorá začína už deň pred samotným Teleránom. Našou úlohou je naštudovať si témy a problematiku, o ktorých sa budeme v danom vysielaní rozprávať s hosťami. Dôležitou súčasťou prípravy sú aj dve porady – jedna s celým vysielacím tímom a druhá s dramaturgom. Okrem toho nás čaká nahrávanie upútavky na vysielanie a tvorba headlinov, ktoré vznikajú v skorých ranných hodinách pred vysielaním. Nezabúdame však ani na výber vhodného outfitu a samozrejme na to, aby sme si so sebou priniesli pozitívnu náladu.

Vieme o tebe, že si športovec dušou aj srdcom a podporuješ aktivity internej bežeckej komunity, ktorá behá na pomoc deťom. Ako vnímaš túto iniciatívu?

Táto iniciatíva je výborný nápad, vďaka ktorému nerobíme niečo iba pre seba, ale aj pre druhých, konkrétne pre deti, ktoré potrebujú pomoc. Je to výnimočná príležitosť, ako prispieť k niečomu dobrému a zároveň tráviť čas aktívnym spôsobom. Navyše, poskytuje priestor na lepšie spoznanie kolegov z iných oddelení, čo posilňuje náš tímový duch. Už teraz máme za sebou zážitky, na ktoré sa len tak nezabudnem a som presvedčený, že ďalšie nás ešte čakajú. Teším sa na to!

Na ulici ťa spoznávajú fanúšikovia, často ťa žiadajú o spoločnú fotografiu, máš nejakú vtipnú príhodu?

Vtipné sú situácie, keď ľudia vedia, že ma odniekiaľ poznajú, ale nie vždy si spomenú odkiaľ. Niekedy si ma dokonca s niekým pomýlia. Jednou z najvtipnejších príhod bola s milou pani predavačkou, ktorá mi počas blokovania nákupu v potravinách začala spievať „Žijeme len raz“. Myslela si totiž, že som slovenský raper. V takých momentoch sa vždy zasmejem a užívam si tú milú interakciu.